Veľké Kapušany - ľudia a spoločnosť, história, mesto . . .

Slúžnovský okres Veľké Kapušany patril do Užskej župy so sídlom v Užhorode. Župu tvorilo 6 hlavnoslúžnovských okresov a to okresy Perečín, Seredné, Sobrance, Užhorod, Veľké Kapušany a Veľký Berezný.

            Pripomenieme si krátky exkurz do 19. storočia, ktorý slúži ako východisko pre nadviazanie na 20. storočie.

     Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1869 žilo v obciach okresu 25 861 obyvateľov. Medzi najväčšie obce patrili Pavlovce nad Uhom (1820 obyvateľov), Surty (1455), Čičarovce (1369), Veľké Kapušany (1155), Vysoká nad Uhom (1067), Čop (902). Najmenej obyvateľov mala obec Budince (126)

Do okresu Veľké Kapušany patrili obce Ašvaň, Bajany, Batfa, Beša, Budince, Čepeľ, Čičarovce, Čierne Pole, Čop, Galoč, Györöcske,  Iškovce, Kľačany, Ňárad, Močiar, Krašok, Krišov, Liesková, Malé Kapušany, Malé Slemence, Malý Rát, Maťovce, Mokča, Palaď, Palaď-Komarovce, Ruská, Palín, Palov, Pavlovce nad Uhom, Ptrukša, Rebrín, Senné, Stretava, Stretavka, Surty, Šalamúnová, Téglaš, Vajkovce, Veľké Kapušany, Veľké Slemence, Veškovce, Vojany, Vysoká nad Uhom a Záhony.

Pri ďalšom sčítaní obyvateľstva v roku 1880 sa počet obyvateľov okresu Veľké Kapušany znížil na 25 435 a v roku 1890 sa zvýšil na 26 477. V roku 1900 vzrástol počet obyvateľov na 27 506, čo bolo podľa Sčítania obyvateľstva spôsobené výstavbou železnice v Čope a s prípravami výstavby železnice vo Veľkých Kapušanoch.

     Obyvateľov prekvapila v roku 1908 správa o výstavbe novej železnice, ktorá mala viesť na trase Sátoraljaujhély – Zemplín – Oborín – Raškovce – Drahňov – Veľké Kapušany, prípadne aj s pokračovaním trate z Drahňova do Sobraniec alebo Michaloviec. Autormi úzkokoľajnej železnice boli Pollacsek a Epstein (Zemplén 1908)

Obr. 1 Časť správy o výstavbe novej železnice uverejnenom v novinách Zemplén

(Zdroj: Zemplén F.36, 46. sz., 6.6.1908 dostupné na: library.hunaricana.hu)

V roku 1910 má okres už 28 418 obyvateľov. Nárast je opäť spôsobený zásluhou výstavby železničných tratí. V okrese najviac pribudlo obyvateľstvo v Čope, ktoré v roku 1869 malo 902 obyvateľov a v roku 1910 mal už 2 313 obyvateľov. Za 40 rokov tak stúpol počet obyvateľov mesta Čop o 1411 ľudí.

Obyvateľstvo okresu v roku 1910 tvorilo 13 227 mužov, 15 220 žien.  Detí mladších ako 6 rokov bolo 4 700, detí od 6 do 11 rokov bolo 4 368 a 12-14 ročných bolo 2 138. Dospievajúcich vo veku 15 až 19 rokov bolo 3 034. Vo vekovej kategórii 20-39 rokov bolo v okrese 6 241 obyvateľov, vo veku 40 – 59 rokov 5 552 obyvateľov a starších ako 60 rokov bolo 2 415.

Najmenšou obcou okresu bola obec Mokča, ktorá mala 207 obyvateľov. Medzi najväčšie obce patrili Čop (2 318 obyvateľov), Pavlovce nad Uhom (2 222), Záhony (1 231), Veľké Kapušany (1 222). Podľa národnostného zloženia obyvateľstva bolo najviac obyvateľov v okrese Maďarov a to 21 606, ďalej 6 357 Slovákov, 273 Nemcov, 6 Rusínov, 6 Valachov, 26 Chorvátov a  179 obyvateľov inej národnosti.

Podľa vierovyznania bolo v roku 1910 rímskych katolíkov 9 294, grekokatolíkov 6 254, reformovaných 10 649, 2 159 izraelitov a 91 iných. 

Vo veľkokapušianskom okrese bolo 5 376 domov, z toho tehlových 420, domov s čiastočným tehlovým základom 2 328, z nepálenej tehly (vaľky) alebo hlinených domov bolo 818 a drevených domov, či príbytkov z iných materiálov bolo 1 810.

Hlavným slúžnym okresu bol Alexander Szilagyi, ženatý od roku 1897 s Markétou rodenou Rózsayovou, mali spolu 5 detí. Zo služieb bol prepustený 18.12.1919. (ŠA KE, p. TV, f. OÚ Veľké Kapušany, r. 1924, Inv. č. 37, škatuľa č. 2)

„Česko-Slovensko pri svojom vzniku zákonom č. 11 z 28. októbra 1918 o zriadení samostatného štátu česko-slovenského prevzalo dovtedajší rakúsko-uhorský právny systém a tým aj dovtedajšie územné a správne usporiadanie“ (Volko, Kiš 2007, s.25)

Obr. 2 Okres Veľké Kapušany (Nagykaposi járas) na mape užhorodskej župy vyznačený zelenou farbou (Zdroj: Gönczi Pál 1891, Ung Vármegye térkepe. Dostupné online na: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/57/Ung_county_map.jpg) 

      Obr. 3  Mapa okresu Veľké Kapušany do roku 1918 (Zdroj: http://www.maps.arcanum.com, vlastné spracovanie)

V roku 1912 bol hlavným okresným slúžnym Arthur Wittenberger. (Umgvari Közlöny 1912)

Po vzniku Československa a po podpísaní Trianonskej zmluvy dochádza k úprave územia okresu, kedy obce Györöcske a Záhony boli pričlenené k Maďarsku.

Hlavným slúžnym veľkokapušianského okresu bol v tom období Ján Chmelo, nar. 1887, ktorý pochádzal z obce Hliník (teraz Hliník nad Hronom). Predtým pracoval ako okresný notár. Jeho základný plat bol 3600 K plus vojnová podpora 2500 K, rodinný príplatok 800 K a bytné 520 K. (ŠA KE, p. Trebišov, f. OÚ V. Kapušany, prezidiálne spisy, r. 1923, Inv. č. 36, škat. č. 1)

Ladislav Stéger bol okresným slúžnym pochádzajúci z obce Palov narodený v roku 1887. Ďalšími administratívnymi zamestnancami boli kancelarista Andrej Lakatoš (nar. 1897) z Ruskej, Ladislav Németh (1890) z Budapešti, Jozef Bölőny z obce Margita v župe Bihar v dnešnom Rumunsku. De iuristami boli Ružena Oláh (1901) z Užhorodu, Sigmund Papp (1897) z Beši, okresný lekár Dr. Adolf Karoš (1859) z Užhorodu, Otto Petese štátny zverolekár a sluhovia František Štofan (1871) z V. Kapušian a Ludvig Hack (1887) z obce Puška Helmec v okrese Seredne.

Zaujímavá situácia nastala v okrese v roku 1919, keď územie okresu bolo pod správou Slovenskej republiky rád a v tom istom roku západná časť okresu (32% územia okresu) patrila do Zemplínskej župy na Slovensku a východná časť do Užskej župy v Podkarpatskej Rusi. (Lipscher In: Volko, Kiš, 2007) K vyriešeniu tejto situácie došlo nariadením československej vlády č. 280/1922 zo dňa 22. septembra 1922, na základe, ktorého sa zlúčili abaujturňanská, šarišská a zemplínska župa aj s pripojenými časťami užhorodskej župy do jednej – Košickej župy so sídlom v Košiciach. Prakticky sa však okresy vytvorili až 1.1.1923 nariadením vlády.

     Podľa tohto nariadenia boli obce Ašvaň (teraz Tysaašvaň), Čop, Šalamúnová ( Solomonovo), Téglaš (Tyjglaš), Surty (Sjurte), Veľký Rát a Malý Rát (neskôr Rátovce, teraz Rativci) odčlenené od Veľkokapušianskeho okresu a pripojené k okresu Kráľovský Chlmec. K okresu Michalovce boli pripojené obce Kráska (resp. Krášok) a Rebrin, ktoré teraz tvoria obec Zemplínska Široká.

     K okresu Veľké Kapušany boli zase pripojené obce z Užhorodského okresu Minaj, Trnovce (Tarnivci), Ketergíň (Rozivka), Koncház (Koncovo), Homoky (Cholmok), Šišlovce (Šišlivci), Botfala (Botfalva), Jovro-Darma (Storožnycja) a Lekárd (Lekárovce).

            Musíme ešte doplniť, že v návrhu zemplínskej župy boli do okresu Veľké Kapušany začlenené aj obce Veľké Raškovce a Oborín, ktoré sa však stali súčasťou michalovského okresu. (Zemplín 1921)

Proti vyššie spomenutému nariadeniu vlády protestovali karpatorusínske strany u viceguvernéra Ehrenfelda, ktoré uvádzali, že 32 obcí bolo vraj odtrhnutých od Podkarpatskej Rusi. Protestu však nebolo vyhovené. Administratívna hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou viedla približne 5 km východne od železnice Čop – Užok. (Slovenský denník 1922,)

            O komplikovanosti správy okresu, resp. administratívneho začlenenia okresu Veľké Kapušany nám hovoria aj údaje zo sčítania ľudu Košickej župy, ktoré okrem publikácie štátneho štatistického úradu boli uverejnené aj v novinách, napr. Slovenský denník dňa 14.2.1923.

            Výsledky sčítania v okrese boli rozdelené v troch skupinách:

            A; počet obyvateľov žijúcich na hraničnom území medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou, ktoré podľa demarkačnej línie patrí Slovensku a je pod správou Ministerstva s plnou mocou pre Slovensko (MsPMpS)

            B; územie, ktoré patrí  podľa demarkačnej línie ku Podkarpatskej Rusi, ale je spravované MsPMpS

            C; územie patriace Slovensku, ale je spravované civilnou správou užhorodskou v Podkarpatskej Rusi

Obr. 4  Sčítanie obyvateľov v košickej župe.

(Zdroj: Slovenský denník zo 14.2.1923)

19. januára 1923 bol nariadením vlády č.22/1923 zrušené niektoré štátne odborné úrady a ich pôsobnosť bola prenesená na župné a okresné úrady. Napríklad Štátna stavebná služba, lesná služba a Štátna riečna služba bola pridelená k okresnému úradu v Michalovciach, ktorý mal pôsobnosť okrem iných okresov aj pre okres Veľké Kapušany.

            Územie každého okresu bolo riadené okresným úradom zriadeným v sídle okresu. Na čele okresu stál hajtman resp. okresný náčelník. „Okresný náčelník bol prednostom okresného úradu a zároveň predsedom okresného zastupiteľstva. Zodpovedal sa krajinskému prezidentovi a ministrovi vnútra. Riadil okresný úrad, dohliadal na bezpečnosť a verejný poriadok v okrese, predsedal kolektívnym okresným orgánom. Zastupoval okres navonok a menom okresu podpisoval všetky písomnosti. Jeho úlohou bolo taktiež vykonávať uznesenia okresného zastupiteľstva a okresného výboru.“ (Vaník 2021, s. 13)

            Z archívnych materiálov sa dozvedáme, že okresným náčelníkom vo Veľkých Kapušanoch bol Ján Chmelo. (ŠA Košice, Úradnícky zbor Košickej župy, 1925, č. škat. 2, Inv. č. 0009, Ján Chmelo – okresný náčelník Veľké Kapušany)

Obr. 5 Dr. Ján Chmelo – okresný náčelník Veľké Kapušany, rok 1925

(Zdroj: ŠA Košice, F. Zbierka fotografií a fotonegatívov 1873-2000, Úradnícky zbor Košickej župy – 1925, album venovaný Dr. Jánovi Rumannovi, prvému županovi na dôkaz úcty a oddanosti, Inv. č. 0009, šk. č. 2, fotografia č. 19)

            Členmi okresného výboru boli Ondrej Harsani – roľník z Čierneho Poľa, Michal Katančik – roľník z obce Palín, Jozef Sziranko – obuvník z Veľkých Kapušian, Šalamon Schlanger – krčmár z Veľkých Kapušian, Imrich Isaak – reformovaný farár z Vojan, Koloman Sutka – roľník z obce Bátfa, Július Sallay – reformovaný farár z Veľkých Slemeniec a František Pásztor rímsko-katolícky kňaz z obce Ruská.

(Zdroj: ŠA Košice, F. Zbierka fotografií a fotonegatívov 1873-2000, Úradnícky zbor Košickej župy – 1925, album venovaný Dr. Jánovi Rumannovi, prvému županovi na dôkaz úcty a oddanosti, Inv. č. 0009, šk. č. 2, fotografia č. 19)

Úradníkmi boli Theodor Króner  - okresný referent – slúžny a Karol Stadler – okresný účtovník, obaja z Veľkých Kapušian.

            Zamestnancami okresného úradu v roku 1924 boli aj referenti. Dr. Adolf Karos – zdravotnícky referent, Otto Petes – štátny veterinár, Anton Kotmel evid. poručík, Karol Stádler – účtovník, kancelársky pomocník Oskar Seba, oficient Ladislav Németh, starší zriadenec Ľudovít Hack, kancelista Karol Trnka a kancelársky pomocníci Július Fekete a Zuffa. (ŠA KE, p. Trebišov, f. OÚ V. Kapušany, prezidiálne spisy, r. 1924, Inv. č. 37, škat. č. 2)

            Okresný náčelník Dr. Ján Chmelo hlási župnému úradu v Košiciach, že územie okresu je malé, hospodársky slabé a bude ťažké vyhovieť budúcim hospodárskym, dopravným, melioračným i administratívnym požiadavkám.

            Pre zveľadenie okresu a splnenie hospodárskych a ďalších požiadaviek navrhol pripojiť k okresu obce z Podkarpatskej Rusi, konkrétne obvodný notariát Surty v okrese Kráľovský Chlmec a obce z obvodov Malčice a Budkovce z okresu Michalovce. (ŠA KE, p. TV, f. OÚ V. Kapušany, prezidiálne spisy 1927, Inv. č. 40, šk. č. 10)

            V roku 1928 dochádza k zmene administratívneho členenia. Župy na Slovensku a Podkarpatskej Rusi boli zrušené a boli vytvorené krajiny. Zákon č. 125/1927 rozčlenil Československo na krajiny: Zem Česká, Zem Moravskosliezska, Krajina Slovenská a Zem Podkarpatoruská. Počet okresov však zostal nezmenený. Na Slovensku ich bolo 81. (Volko, Kiš, 2007)

            9. augusta 1928 preberá osobne okresný úrad nový okresný náčelník Ferdinand Boček. Prišiel však do veľmi skromných pomerov. Priestorové vybavenie okresného úradu bolo nevyhovujúce pre potreby úradu. Okresný úrad mal 5 miestností – kancelárii, ale žiadnu zasadaciu miestnosť. Pre rokovanie okresného výboru si museli prenajímať iné miestnosti v meste. V majetku OÚ boli síce 4 písacie stroje, ale použiteľný bol len jeden a jeden bol v oprave. Zamestnancami okr. Úradu boli Leopold Galis, Antonín Vajo, Karol Stadler, Karol Trnka, Oskár Šebo, Alexander Griess, výpomocná sila Jozef Bölönyi a zriadenec Ľudovít Hack. (ŠA KE, p. TV, f. OÚ V. Kapušany 1929, inv. Č. 42, šk. č. 14)

            Do okresného zastupiteľstva boli v januári 1929 vymenovaní Jozef Ukropec, Juraj M. Virčík, Dr. Július Egressy, Koloman Berger, Dr. Bálint Kiss a Juraj Halás.

V roku 1930 mal okres Veľké Kapušany 25 061 obyvateľov, z toho na Slovensku 20 557 obyvateľov. Z tohto počtu bolo 12 864 (z toho na Slovensku 11 314) Maďarov, 8 420 (7 457) (Čecho)Slovákov, 1 322 (954) Židov, 1 609 (145) Rusínov, 6 (5) Nemcov, 488 (429) malo inú národnosť a na území okresu bolo v čase sčítania 352 (253) cudzích štátnych príslušníkov.

Podľa vierovyznania žilo v okrese 7 486 rim.-katolíkov, 4 912 gr.-katolíkov, 6792 evanjelikov z toho 52 augsburského vierovyznania a 6 736 reformovaných, 1327 Izraelitov, 21 inej alebo neznámej viery a 19 obyvateľov bez vyznania.

Rozloha okresu bola 361,68 km²  z toho územie 313,92 km² na Slovensku. Jeho územie bolo najnižšie položeným na Slovensku. Mal 32 obcí, z toho najväčšími obcami, čo sa týka počtu obyvateľov boli Veľké Kapušany (2 555 obyvateľov), Pavlovce nad Uhom (2521) a Čičarovce (1174). Najmenšou obcou boli Budince so 148 obyvateľmi. (Štatistický lexikón obcí v krajine Slovenskej 1936)

            Okres bol jeden z najmenších okresov na Slovensku. Mal 32 obcí, v ktorých sa obyvatelia živili iba poľnohospodárstvom. Na jeho území sa nenachádzal žiadny priemyselný podnik. Okresnými poľnohospodárskymi znalcami boli Ján Vološin zo Stretavy a Ondrej Haršáni, roľník z Čierneho Poľa. (Vestník Ministerstva spravedlnosti 1927)

            Veľké Kapušany boli sídlom okresného súdu a štátnych notárstiev.  Okresný súd vo Veľkých Kapušanoch patril do Berehovskej sedrie a od 1. marca 1921 bol vládnym nariadením č. 651/1920 a vyhláškou ministra spravodlivosti č. 60/1921 začlenený do Košickej sedrie.

Dr. Július Račanský bol do Veľkých Kapušian preložený z notárskeho úradu v Banskej Bystrici. (Věstník Ministerstva spravedlnosti 1930)

            V roku 1931 je za súdneho radu a prednostu okresného súdu vo Veľkých Kapušanoch určený Dr. Jiří Mayer a okresným sudcom Vladimír Rojkovič. (Věstník ministerstva spravedlnosti 1931)

            Okresným oficientom v roku 1932 sa stal Štefan Vall, súdnym kancelárskym asistentom Michal Stavač.

            Súdnym kancelárskym asistentom pre okresný súd vo Veľkých Kapušanoch bol menovaný Ján Oláh. (Věstník ministerstva spravedlnosti 1933)

            Za okresného sudcu bol ustanovený Albín Szekeress, za vrchného kancelárskeho oficienta v roku 1934 boli Ministerstvom spravodlivosti ustanovený Ferdinand Raiskup a kancelársky oficienti Elemér Rozík a Július Bleha. (Věstník ministerstva spravedlnosti 1934)

            V roku 1935 bol k okresnému súdu pridelený ako pomocný zriadenec Jozef Maťuš, Jozef Polónyi a verejným notárom Dr. Ján Bela. Za okresného sudcu bol ustanovený Dr. Ladislav Samuelis. (Věstník ministerstva spravedlnosti 1935)

            Doplníme informáciu, že bývalý sudca okresného súdu vo Veľkých Kapušanoch Vladimír Rojkovič, bol v rokoch 1948 – 1949 poverený vedením Krajského súdu v Košiciach. (Andráši, Brežinová, Eliáš, Havlinová, Šalamon 1989)

    V roku 1936 Národné rady v Podkarpatskej Rusi predkladajú vláde Československej republiky memorandum s miestnymi požiadavkami, v ktorom žiadajú vymedzenie právomoci guvernéra Podkarpatskej Rusi a tiež zmenu krajinských hraníc medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou a pripojenie okresov Sobrance, Veľké Kapušany, Trebišov, Michalovce, Vranov, Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Giraltovce, Prešov, Bardejov, Sabinov, Stará Ľubovňa a Spišská Stará Ves ku Podkarpatskej Rusi. (Polední list 1936)

Obr. 6 Článok z novín Polední listy z 18.8.1936 o územných požiadavkách Podkarpatskej Rusi a právomociach guvernéra. (Zdroj: Polední Listy. 1936. Požadavky Podkarpatské Rusi In: Polední listy. Praha: Tempo R.9, č. 230)

            Koncom tridsiatych rokov dochádza pod tlakom politicko - spoločenských zmien aj k viacerým územným zmenám štátnych hraníc, ktoré sa dotkli aj okresu Veľké Kapušany.

Obr. 6 Výhlaška Okr. úradu Veľké Kapušany na zatemňovacie cvičenie 8.6.1936

                  (Zdroj: ŠA KE, p. TV. f. OÚ Veľké Kapušany – Prezidiálne spisy, r. 1938, inv. č. 90, šk. č. 36)

Keďže na území okresu dochádzalo k výtržnostiam miestneho obyvateľstva s četníkmi ,či vojakmi, bolo krajinským prezidentom Dr. Šimkom 12. októbra 1938 okrem iných okresov aj  v okrese Veľké Kapušany vyhlásené stanné právo  (Pažur In: Tokárová 2016, Ľudová politika 1938, Slovák 1938)

Po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 bol okres Veľké Kapušany pripojený k Maďarskému kráľovstvu, okrem obcí Čierne Pole, Palín, Pavlovce nad Uhom, Senné, Stretava, Stretavka, Ťahyňa a Vysoká, ktoré ostali súčasťou Slovenska. K Maďarskému kráľovstvu bolo pripojené územie s plochou 218,43 km².

V Maďarskom kráľovstve okres Veľké Kapušany naďalej existoval okrem obcí, ktoré zostali súčasťou Slovenského štátu. Okres bol administratívne začlenený do Užskej župy (Ung vármegye). (Felvídeki magyar hírlap 1938)

Okres tvorili obce Bajany, Batfa, Beša, Čičarovce, Galoč, Iškovce, Križany, Liesková, Maďarské Kľačany, Maďarský Močiar, Maťovce, Ňárad, Palaďské Komárovce, Veľké Kapušany, Veškovce, Vojany, Vojkovce, Palov, Ptrukša. (Kókai, 1940)  

Boli k nemu pripojené ešte obce Drahňov (Deregnyő), Kopčany (Hegyi), Kucany (Mészpest), Malé Raškovce (Kisráska) a Oborín (Abara) a Veľké Raškovce – dovtedajšie obce okresu Michalovce.

Hlavným slúžnym okresu Veľké Kapušany  (Nagykaposi járas) sa stal Dr. Zoltán Paska z mesta Barcs v Maďarsku, zástupcami sa stali György Egry z obce Malé Gejovce (Kisgejöc, Mali Gejivci dnes na Ukrajine) a Dr. Viktor Sztaskó z Veľkých Kapušian. (Felvidéki Magyar Hírlap 1938)

V okrese aj naďalej sídlil okresný súd, ktorého predsedom bol Dr. Albin Szekeres a sudcom Michal Papp. (Felvidéki Magyar Hírlap 1939)

            V roku 1939 bol hlavným okresným sudcom Dr. Zoltán Párka a sudcom Dr. Viktor Slaczkó (poznámka: pravdepodobne ide o Dr. Viktora Staška)

                Obr. 7 Okres Veľké Kapušany ako súčasť Užskej župy v Maďarskom kráľovstve  

                                         (Zdroj: Magyar földrajzi társaság 1945, s. 16)

V roku 1944 zriadila miestnu organizáciu vo V. Kapušanoch aj strana Šípových krížov. Podľa Demjénnovej (2020) sa jej členmi stali miestni podnikatelia, úradníci a dokonca aj niektorí bývalí komunisti.

Dňa 16. apríla 1944 začalo sústreďovanie židovského obyvateľstva z mesta a okolia. 20. apríla týchto obyvateľov odviezli do zberného tábora v Užhorode odkiaľ ich v čase medzi 15. – 30. májom odvliekli do koncentračných táborov. (Demjénné 2020)

Oslobodzovanie územia okresu sa začalo 20. 11. 1944, kedy aj boli oslobodené obce Malé Slemence, Veľké Slemence, Maťovce, Vojkovce, Ruská, Ptrukša, Kľačany. Následne však nastalo delostrelecké odstreľovanie a spolu s tankami sa Nemci posunuli až k obci Bežovce. V okolí mesta prebiehali boje o mesto V. Kapušany a okolité obce, kedy dochádzalo ku striedavému postupu a ústupu sovietskej armády. 22.11.1944 došlo ku niekoľkohodinovému kobercovému bombardovaniu. 23.11. 1944 už sovietské vojská prelomili líniu a oslobodili okresné mesto a okolité obce. (Kónya 2019, Kronika mesta Veľké Kapušany)

Územie celého okresu Veľké Kapušany bolo oslobodené 26. novembra 1944. „Hneď po oslobodení bol utvorený vo Veľkých Kapušanoch maďarský národný výbor, ktorého predsedom sa stal Alexander Papp, podpredsedom Andrej Tóth, prednostom Dr. Sekereš a ďalší jeho piati členovia, ktorí organizovali na príkaz vojenského veliteľstva milíciu na udržiavanie verejného poriadku, a tiež sa starali o zásobovanie Sovietskej armády. Spolu so Sovietskou armádou vykonali najnutnejšie obnovovacie práce, a to opravy ciest, výstavbu mostov, atď. Takýto stav trval až do 08.03.1945, kedy ustanovujúce zhromaždenie utvorilo okresnú správnu komisiu /OSK/ pozostávajúcu z 11 členov vrátane predsedu.“ (Žadanská, 2007, s.4)

Od konca novembra 1944 z územia okresu začali sovietske úrady na základe rozkazu č. 0060 so zhromažďovaním a odvlečením obyvateľov maďarskej národnosti do pracovných táborov v ZSSR na tzv. „maľenkyj robot“. Údaje o odvlečených sa pohybujú od 605-717 obyvateľov z územia okresu. Mnohý z nich sa nikdy nevrátili. (Lakatoš, Vályi 2021)

            Po oslobodení Československa na jar 1945 bol opäť zrušený systém členenia na župy a existovali len okresy, na ktorých pôsobili ako orgány štátnej moci a správy okresné národné výbory. (Volko, Kiš, 2007)