Veľké Kapušany - ľudia a spoločnosť, história, mesto . . .

IGOR JUHÁS

Prvá ustanovujúca schôdza Okresnej správnej komisie (OSK) po druhej svetovej vojne sa konala 27. júna 1945.

Okres Veľké Kapušany bol opäť obnovený. Okresu sa ale dotkli územné zmeny, ktoré súviseli s pripojením Podkarpatskej Rusi ku Sovietskemu zväzu. Obce Minaj, Trnovce, Ketergíň, Koncház, Homoky, Šišlovce, Botfalva, Jovro – Darma, Malé Slemence a Lekárt boli pripojené k  Sovietskemu zväzu.

„Podľa dohody medzi ČSR a ZSSR v jeseni 1945 obce Batva, Galoč, Komárovce, Palaď, Palov a Malé Slemence sa stali súčasťou sovietskej Ukrajiny a Sovietského zväzu.“ (Žadanská, 2007, s. 2)

Obyvatelia obce Lekárt však proti pripojeniu obce k Sovietskemu zväzu protestovali a spísali petíciu, ktorú poslali československej vláde. Československá vláda sa s požiadavkou obrátila na Sovietsky zväz, ktorý obec nakoniec odstúpil Československu a oficiálne ju opustili sovietske bezpečnostné zložky 3. apríla 1946. (Kerekes, 2017)

Povojnový okres Veľké Kapušany mal rozlohu 278,5 km2 s 20 obcami a 19.200 obyvateľmi. Patrili tu obce Bajany, Budaháza, Čičarovce, Nárad – Kľačany, Veškovce, Veľké Kapušany, Maťovce, Vojkovce, Palín, Senné, Stretava, Stretavka, Pavlovce nad Uhom, Tegeňa, Vysoká, Vojany, Beša, Ižkovce, Mogyorós, Mokča-Krišov. (Žadanská, 2007)

Po oslobodení bol prvým predsedom okresného úradu vo Veľkých Kapušanoch Michal Janus z Pavloviec nad Uhom a podpredsedom Jozef Laškody z Pavloviec nad Uhom, tajomníkom sa stal Ondrej Virčík z obce Palín. Bezpečnostným referentom bol Jozef Leopold, finančným Ján Cisár, živnostenským referentom bol Ľudovít Gottfried, zásobovacím referentom Michal Šponták, kultúrno – sociálno – osvetovým Michal Barlog a hospodárskym referentom Július Sabo. (Žadanská, 2007)

O práci okresného úradu z rokov 1938 – 1945 je v slovenských archívoch len málo dostupných informácii a predpokladáme, že v maďarských archívoch nebude tiež veľa dostupných zápisníc zo zasadnutí, či pracovných schôdzí. O tomto nedostatku pojednáva aj zápisnica z dozornej kontroly OSK, ktorú vykonala Úradovňa dozorného oddelenia Povereníctva vnútra v Košiciach v dňoch 8.1. – 16.1.1948. V záverečnej zápisnici sa uvádza, že spisy z rokov 1945 – 1948 sú archivované, ale „Archiv starších ročníkov bol vojnovými udalosťami úplne zničený“.

V záverečnej správe sa tiež uvádza, že v roku 1947 bol zrušený cestný colný úrad a železničný colný úrad v Maťovciach.

V okrese boli 4 stanice Národnej bezpečnosti a okresné veliteľstvo Národnej bezpečnosti.  Okres patrí k oblastnému veliteľstvu NB v Michalovciach a k stopovacej stanici NB v Michalovciach. (ŠA KE, p. TV, f. ONV V. Kapušany, 1948-1949, Inv. Č. 4-5, šk. č. 2)

Okres Veľké Kapušany bol bezprostredne po oslobodení iba čiastočne konsolidovaným okresom na východnom Slovensku. Hospodársky život sa začal odovzdaním do prevádzky existujúcich mlynov, čo v značnej miere prispelo k obnoveniu zásobovania. (Žadanská 2007)

 Bola vykonaná reorganizácia NV v obciach a menovaní komisári zo spoľahlivých osôb, ktorí vykonali súpis majetku podliehajúceho konfiškácii. Starali sa o obrábanie pôdy, opravy budov, elektrifikáciu vo Veľkých Kapušanoch a zriaďovali rôzne obchody. (Žadanská 2007)

 16. 02. 1945 sa členom SNR za okres stal Michal Janus, predseda OSK, ktorý žiadal v pléne SNR urýchlenú rekonštrukciu trate Bánovce – Veľké Kapušany, odovzdanú do prevádzky 01. 05. 1946. V máji 1946 tu boli obnovené všetky úrady a inštitúcie ako pred rokom 1938. (Žadanská 2007)

 V dôsledku zložitých politických a hospodárskych pomerov častejšie dochádzalo k personálnym zmenám v úrade OSK. Od 5. mája 1945 bol do úradu OSK menovaný nový prednosta JUDr. Anton Szabad. (Žadanská 2007)

 V júli 1945 Povereníctvo vnútra v Košiciach menovalo za predsedu OSK Júliusa Urbana, hlavného notárskeho tajomníka z Pavloviec nad Uhom. Po ňom zastával funkciu predsedu do 9. júla 1947 Andrej Pivarník, hostinský z Veľkých Kapušian. V uvedený deň bola v prítomnosti povereníka vnútra gen. Dr. Ferjenčíka vykonaná ďalšia reorganizácia OSK, ktorá bola rozšírená o odbojové zložky na desať členov. Predsedom bol menovaný Michal Barlog, riaditeľ ľudovej školy, prvým podpredsedom Michal Janus, obchodník a druhým podpredsedom Michal Ripňák, strážmajster NB. (Žadanská 2007)

Postupná konsolidácia povojnových pomerov a revitalizácia všetkých úsekov hospodárstva bola súčasťou Dvojročného hospodárskeho plánu rozvoja národného hospodárstva na roky 1947-1948. Obdobie od polovice roku 1946 do začiatku roku 1948 sa stalo významnou etapou politického boja i v okrese Veľké Kapušany. Rozhodujúcim sa stal proces očisty politického, hospodárskeho a verejného života. Pokračoval zápas o ďalšie zlepšenie situácie v zásobovaní, najmä v roku katastrofálneho sucha v okrese /1947/, prebiehala konfiškácia pozemkového majetku. (Žadanská 2007)

K 31. júlu 1947 mal okres Veľké Kapušany na plochu 279 km² a 17 662 obyvateľov 6 osobných a 4 nákladné automobily. (Mistrík 1948, SÚS 1948)

Život občanom ešte rok po vojne neumožňoval využívať železnicu, keďže v úseku Drahňov – Veľké Kapušany trať nebola zjazdná. (Národná obroda 1946) Michal Janus, predseda OSK sa v roku 1945 stal členom Slovenskej národnej rady (SNR). V pléne SNR žiadal o urýchlené prevedenie rekonštrukčných prác na trati Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany. Povereníctvo dopravy vysiela ihneď na miesto čatu ženistov, ktorá začala s prácami a trať bola 1. mája 1946 odovzdaná do užívania. (Redakčný okruh 1948)

Medzi 18. a 25. februárom 1948 dochádza k Februárovému prevratu a prevzatiu moci v štáte KSČ.

Podľa prednostu okresnej správnej komisie (OSK) Jána Dolhého, už 26. februára 1948 prevzal vedenie OSK nový predseda Ján Kollár. (Východoslovenská pravda 1948)

Podľa Žadanskej (2007) už 1. marca 1948 bola vo Veľkých Kapušanoch zostavená nová dočasná okresná správna komisia (DOSK), ktorá prevzala správu okresu. Jej zloženie bolo predložené Povereníctvu vnútra na schválenie. Novým predsedom sa stal Ján Kollár /KSS,SPROV/, inšpektor finančnej stráže vo Veľkých Kapušanoch, prvým podpredsedom Andrej Buban /DS/, roľník z Pavloviec nad Uhom. Ďalšími členmi DOSK boli: Ján Molnár, Ján Genco, Viliam Tulipán, JUDr. Zoltán Finkel, Ján Barlog. Dr. Anton Szabad, prednosta úradu OSK, odovzdal funkciu nastupujúcemu prednostovi úradu Kornelovi Dolhému, hlavnému komisárovi. (Žadanská 2007)

V rámci okresného dvojročného a päťročného plánu mala DOSK v úmysle výstavbu cestných spojov v úsekoch Tegeňa – Pavlovce nad Uhom – Vysoká – Bežovce a Ruská – V. Slemence – Ptrukša, opravu meštianskych, ľudových škôl a detskej opatrovne v okrese, počítalo sa s elektrifikáciou obcí Palín, Pavlovce n./Uh., a V. Kapušany, zavedenie telefónu do Maťoviec a Stretavy. Vo väčších obciach postaviť domy národného zdravia, v sídle okresu upraviť cesty, domy, kanalizáciu, postaviť tehelňu atď. (Východoslovenská pravda 1948)

Obr. 1 Okresná správna komisia  (Zdroj: Pamätná kniha národných výborov v dvojročnici 1947- 1948)

Obr. 2 Ján Kollár, predseda okresnej správnej komisie vo V. Kapušanoch, rok 1948 (Zdroj: Východoslovenská pravda, r. 4, č. 95, 25.4.1948)

Na území bývalého okresu Veľké Kapušany boli úradmi v roku 1943 zlúčené obce Kľačany, Močiar a Ňarád v jednu obec pod názvom Ňarád – Kľačany. V roku 1948 došlo k viacerým zmenám názvov obcí v súlade s vyhláškou Povereníctva vnútra zo dňa 11. júna 1948 č. A-311/16-II/3-1948 o zmenách úradných názvov miest, obcí a osád na Slovensku. V okrese Veľké Kapušany boli zmenené úradné názvy týchto obcí: Budaháza na Budince, Mogyoros na Liesková, Ňarád – Kľačany na Kapušianske Kľačany, Mokča – Krišov na Krížany a Tegeňa na Ťahyňa. (Žadanská 2007)

Dňa 30. mája 1948 sa v Československu uskutočnili voľby do Národného zhromaždenia. Voliči mohli vhodiť do urny jednotnú kandidátku Národného frontu alebo prázdne biele lístky. V okrese Veľké Kapušany volilo Národnú frontu 6 819 obyvateľov, čo bolo 94% a biele lístky vhodilo do volebných urien 383 voličov. (Východoslovenská pravda 1948)

V decembri 1948 schválilo Národné zhromaždenie zákon č. 280/1948 Zb. a nar., t.j. zákon o krajskom zriadení, ktorý bol jedným zo základných faktorov meniacich štruktúru administratívy v ČSR. Od 1.1.1949 bolo do praxe uvedené nové administratívno – správne členenie, kde na území Slovenska vznikli kraje. Okres Veľké Kapušany bol začlenený do Prešovského kraja. (Volko, Kiš 2007; Žadanská 2007)

Okresná správna komisia na svojom zasadaní 10.12.1948 prerokovávala okrem iného aj žiadosť zo 4.9.1948 obce Lekárovce, ktorá žiadala OSK, aby bola obec pripojená z okresu Sobrance do okresu Veľké Kapušany.

Na tom istom zasadnutí sa OSK uzniesla  uznesením č. 511/1948, že poveruje OSK predložiť Povereníctvu vnútra petíciu, aby v rámci reorganizácie ľudovej správy na Slovensku bol veľkokapušianksy okres zväčšený o 4 obce z okresu sobraneckého (Bežovce, Lekárovce, Pinkovce a Záhor) a o 8 obcí z michalovského okresu (Budkovce, Drahňov, Kopčany, Kucany, Oborín, Malé Raškovce, Veľké Raškovce a Slavkovce), čím sa dosiahlo úmernejšie územno-správne rozdelenie kraja a oblasti pri vzniku krajského zriadenia počnúc dňom 1. januára 1949.

Toto uznesenie bolo uspokojené len čiastočne. Od 1.1.1949 už okres zahŕňal obce Drahňov, Malé Raškovce a Veľké Raškovce, ktoré dovtedy patrili k okresu Michalovce a obce Bežovce, Lekárovce, Pinkovce a Záhor, ktoré dovtedy patrili do okresu Sobrance. Zväčšila sa tým rozloha na 369 km², zvýšil sa počet obyvateľov na 25 914 a hustota zaľudnenia bola 70 obyvateľov na km², počtom obyvateľov bol ôsmym najväčším okresom Prešovského kraja z 15 okresov. V Prešovskom kraji bol druhým najmenším okresom, čo sa týka rozlohy a vzdialenosť zo sídla okresu do krajského mesta bola (po vtedajších) cestách 110 km, čo bola druhá najväčšia vzdialenosť sídla okresu od krajského mesta. (Zeměměřický úřad 1949)

Zákonom SNR č. 14/1949 sa upravila pôsobnosť okresného národného výboru.

Ustanovujúca plenárna schôdza, konaná 15. mája 1949, zvolila predsedu, ostatných členov rady a určila referáty. Predsedom sa stal opäť Ján Kollár, podpredsedom Michal Janus, tajomníkom Andrej Virčík.

Plénum zvolilo do rady ONV:

l. Michala Tirpáka – referát pre vnútorný obchod a výživu

2. Alžbetu Radovú – referát pre školstvo, osvetu a telesnú výchovu

3. Andreja Lecáka – referát práce a sociálnej starostlivosti

4. Mikuláša Fábriho – referát zdravotný

5. Líviusa Germana – referát finančný a hospodársky

6. Andreja Bubána – referát pôdohospodársky a technický

Obr. 3 Okres Veľké Kapušany ako súčasť Prešovského kraja. (Zdroj: Zeměměřický úřad, Praha, 1949)

Zároveň pridelilo Michalovi Janusovi, podpredsedovi ONV, referát bezpečnostný a Jánovi Kollárovi, predsedovi ONV referát pre všeobecné veci vnútorné a plánovací.

Na ONV prešla v rokoch 1948-1950 pôsobnosť daňových úradov a daňových správ, úradu ochrany práce, dôchodkových kontrolných úradov, školských inšpektorátov, okresnej starostlivosti o mládež, okresných osvetových rád, živnostenských spoločenstiev, štátnych policajných úradov, poisťovní a iné. (Žadanská 2007)

Vo funkcii predsedu ONV sa v 50. rokoch vystriedali: Ján Kollár /1948 – okt.1951/, Ján Mihálik /júl 1951 – okt. 1953/, Barnabáš Gaško /november 1953-marec 1955/, Lívius German /marec 1960-jún 1960/. (Žadanská 2007)

1. januára 1949 je vytvorený Prešovský kraj, do ktorého bol začlenený aj okres Veľké Kapušany. Hneď na začiatku tohto roka žiada Prešovský kraj železnice o zriadenie jedného páru diaľkových vlakov Praha – Veľké Kapušany, na ktoré by bolo napojenie okresov Michalovce a Sobrance cez Prešov. (Východoslovenská pravda 1948)

Po novom administratívnom členení zostáva na území okresu pôsobiť okresný súd a okresná prokuratúra.

 O Okresnej prokuratúre vo Veľkých Kapušanoch máme len veľmi málo informácii. Jednou z nich je, že 5. septembra 1950 je za okresného prokurátora vymenovaný Ján Pleša. (Vorel, Šimánková, Babka 2004)

 V súvislosti s Okresnou prokuratúrou vo Veľkých Kapušanoch sa dozvedáme v dokumente „Zpráva o poznatcích oddelení I/1 Generálni prokuratúry za měsíc červenec a srpen 1951“, kde v kontrolnej a kritickej časti kritizuje bratislavské oddelenie Štátnej prokuratúry, že vo svojich správach neuviedli žiadne informácie o vážnom podozrení vychádzajúceho zo spisu, kde farár gréckokatolíckej cirkvi A. K. sa buď sám aktívne zúčastnil alebo niekoho naviedol k pokusu vraždy cirkevného tajomníka ONV vo Veľkých Kapušanoch spáchanom dňa 30. marca 1950 v noci,...“kde bolo vystrelené proti tajomníkovi idúcom v aute, pričom boli postrelení dvaja spolucestujúci.“ (Vorel, Šimánková, Babka 2004, s. 92)

 V roku 1954 sa Vládnym nariadením zrušil referentský systém a došlo k vytvoreniu odborov.  ONV vo V. Kapušanoch mal odbory personálne zastúpene takto: odb. všeobecný – František Fékesházi, odb. poľnohospodársky - Ján Kufa , miestne hospodárstvo a priemysel - Michal Varga, finančný - Ján Hutka , školstva a kultúry -Ján Genco, pre obchod - Michal Fortúna, pracovných síl - Ján Orendáč , výstavby -Juraj Herman, zdravotný - MUDr. Hečko, sociálneho zabezpečenia –Ján Hreško, vnútorných vecí - Jozef Čalfa. (Žadanská 2007)

ONV riadili a organizovali socialistickú výstavbu vo svojom obvode. Ich pozornosť sa sústredila na problematiku JRD a výstavbu obcí v akcii Z.

Obr. 4 Michal Fortuna – člen ONV V. Kapušany, referent odboru pre obchod (Zdroj: súkromný archív rodiny Fortunovej)

Čo sa týka obyvateľstva, v okrese sa koncom 50. rokov pohyboval stav obyvateľov približne medzi 22 000 – 23 000 obyvateľov. V roku 1957 žilo v okrese 22 713 obyvateľov, v roku 1958 mal okres 23 047 obyvateľov a v roku 1959 po zverejnení predbežných výsledkov sčítania obyvateľov žilo v okrese 23 002 obyvateľov. (Štatistický ročenka Slovenska 1959)

V roku 1958 sa prehĺbila právomoc výkonných orgánov ONV – rady a aparátu rady. Bol vytvorený odbor výkupu, štáb civilnej obrany a kontrolný odbor. Všeobecný odbor bol zmenený na organizačný v roku 1958. Bolo možné zlúčiť odbor poľnohospodársky s odborom lesného hospodárstva a odborom výkupu , odbor miestneho hospodárstva s dopravou, odbor výstavby s odborom vodného hospodárstva. (Žadanská 2007)

Decentralizácia právomoci a zodpovednosti NV bola upravená vl. nar. č. 33/1958 Zb. v oblasti organizácie výkonných orgánov NV. Rada ONV organizovala a zabezpečovala vo svojom obvode pôsobnosti plnenie úloh v oblasti hospodárskej, kultúrnej a spoločenskej činnosti. Starala sa o všestranný rozvoj a zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne pracujúcich. Za plnenie úloh zodpovedala rada ONV plénu ONV a rade KNV. Aparát rady ONV tvorili plánovacia komisia, finančný odbor a kontrolný odbor. V roku 1959 sa ich počet rozšíril o organizačný odbor. (Žadanská 2007)

V historickom vývine NV bol rok 1960 významným medzníkom. Uskutočnila sa prestavba celého systému NV, a to v dôsledku prijatia novej Ústavy ČSSR, ústavného zákona č. 100/1960 Zb., zákona č. 65/1960 Zb. o národných výboroch a vl. nar. č. 71/1960 o rozšírení právomoci a zodpovednosti národných výborov a o usporiadaní ich činnosti. (Žadanská 2007)

K 1. júlu 1960, v dôsledku rozsiahlej územnej reorganizácie štátu zaniká okres Veľké Kapušany, ktorého časť (obce Beša, Budince, Čičarovce, Čierne Pole, Drahňov, Ižkovce, Kapušianske Kľačany, Krišovská Liesková, Malé Raškovce, Ptrukša, Ruská, Veľké Kapušany, Veľké Raškovce, Veľké Slemence, Vojany)   bola začlenená do okresu Trebišov a časť (obce Bajany, Bežovce, Lekárovce, Palín, Pavlovce nad Uhom, Senné, Stretava, Stretavka, Ťahyňa, Vysoká nad Uhom, Záhor) bola začlenená do okresu Michalovce. Oba okresy patrili do Východoslovenského kraja so sídlom v Košiciach. 

Týmto dátumom sa zároveň uzatvára kapitola okresu Veľké Kapušany, ktorý prestal existovať.

Obr. 5 Čestné uznanie pre Michala Fortunu pred zánikom okresu Veľké Kapušany 1. júla 1960   (Zdroj: súkromný archív rodiny Fortunovej)

Obr. 6 Veľké Kapušany, výstavba na sídlisku P. O. Hviezdoslava a Malokapušianska ulica v roku 1965 (Zdroj: Kertész 1965, Nagykapos kishírek In: Új Szó, R. 18, č. 343 [27.12.2023])

Obr. 7 Uznesenie ONV o zlúčení obcí Pavlovce n./Uhom a Ťahyňa do jednej obce Pavlovce nad Uhom a o zlúčení obcí Liesková a Križany do jednej obce Krišovská Liesková (Zdroj: ŠA KE, p. TV. F. ONV vo V. Kapušanoch, 1960, Zápisnice pléna a rady R. 1958-1960, 1951, Inv. č. 12-14, šk. č. 6)

Obr. 8 Rezolúcia členov ONV V. Kapušany určená pre ÚV KSČ v Prahe a pre Vládu ČSR v Prahe (Zdroj: ŠA KE, p. TV. F. ONV vo V. Kapušanoch, 1960, Zápisnice pléna a rady R. 1958-1960, 1951, Inv. č. 12-14, šk. č. 6)

O tri desaťročia neskôr sa však začínajú snahy predstaviteľov obcí a miest z oblasti Použia a Medzibodrožia o znovuvytvorenie okresu v zmenenej podobe.

Po Nežnej revolúcii 17.11.1989 sa po stretnutí zástupcov miest Veľké Kapušany a Kráľovský Chlmec uvažovalo aj o vytvorení nového okresu, ktorý však pri novom administratívnom členení nebol vytvorený. Sídlom okresu mal byť Kráľovský Chlmec.

25. januára 1990 delegácia zložená zo zástupcov Použia a Medzibodrožia odovzdala predsedovi Slovenskej národnej rady, Rudolfovi Schusterovi a námestníkovi ministra vnútra Jozefovi Czafikovi žiadosť o územné rozdelenie okresu Trebišov. Mesiac pred odovzdaním žiadosti sa v Kráľovskom Chlmci stretli iniciatívy Použia a Medzibodrožia, kde predložili návrh na administratívne rozdelenie okresu Trebišov z dôvodu, že je príliš rozsiahli a občanom robia prekážky a ťažkosti pri vybavovaní  úradných záležitostí. Do iniciatívy sa zapojilo 48 obcí týchto dvoch regiónov. Veľké Kapušany zastupovali učiteľ Ján Bogoly, rím- kat. dekan Bartolomej Gábor a PaedDr. Tibor Bodnár.  (Kronika mesta Veľké Kapušany rok 1990)

 V roku 2000 Združenie miest a obcí Medzibodrožia začalo zbierať podpisy v oblasti Použia a Medzibodrožia s cieľom vytvoriť nový okres v tejto oblasti. Názory občanov oboch regiónov sa však rozchádzali v sídle okresu. Časť obyvateľov bola za Veľké Kapušany a časť za Kráľovský Chlmec. (Új Szó 2000)

Na záver ešte uvádzame, že v apríli roku 2023 boli v médiách uverejnené informácie o návrhu systému funkčných regiónov. Malo zaniknúť 33 okresov a súčasne mali vzniknúť nové. Funkčným regiónom mali byť aj Veľké Kapušany, ktoré by zahŕňali časť obcí z okresov Michalovce a Trebišov, ako aj mestá Kráľovský Chlmec a Čierna nad Tisou. K schváleniu návrhu však už nedošlo kvôli politickej situácii na Slovensku, kedy došlo k predčasnému ukončeniu mandátu Vlády Slovenskej republiky a predčasným voľbám.

Obr. 9 Systém funkčných regiónov navrhnutý v roku 2023 (Zdroj: Pravda. 2023)

Zoznam bibliografických odkazov:

A magyar király központi statisztikai hivatal. 1939. A visszacsatolt felvidék és Ruténföld címtára. A visszacsatolt területek közigazgatási térképével. Budapest: Kiadja a stud/statisztikai tudósító

A magyar Állam közigazgatási térképe (1914). 1914. Budapešť: A Magyar Király Állami nyomda.Dostupné na internete: https://maps.arcanum.com/hu/map/hungary1914/?layers=127&bbox=2038011.6991900243%2C6029260.899933459%2C2862920.1084436467%2C6330728.539490195

ANDRÁŠI, L., BREŽINOVÁ, M., ELIÁŠ, Š., HAVLINOVÁ, M., ŠALAMON, P. 1989. Krajský súd v Košiciach (1525) 1872-1949. Inventár I. zväzok. Košice: Štátny oblastný archív v Košiciach

Bezděk, B. 1920. Menoslov obcí na Slovensku. Vlastný náklad.

DANYI, D., FARAGÓ, T., LÁSZLÓ G. 1996. II. József népszámlálásának községi adatai. Budapest: Központi statisztikai hivatal népességtudományi kutató intézet. ISBN 963 7109 55 2

DEMJENNÉ, KOVÁCS, E. 2020. Dve storočia spolu. Dejiny veľkokapušianskeho židovstva. Prešov: Michal Vaško – Vydavateľstvo. ISBN 978-80-8198-038-1

DOLHY, K. 1948. Vo svetle dvojročného a päťročného plánu In: Východoslovenská pravda, r. 4, č. 95, 25.4.1948

Felvidéki Magyar hírlap. 1938. Tíz vármegyére osztották a Felvidéket. Budapest. R. 1, č. 35, 17.12.1938

Felvidéki Magyar hírlap. 1938. A kinevezett tisztviselők december 22-én teszik le a hivatali esküt. Budapest. R. 1, č. 39 , 22.12.1938

Felvidéki Magyar Hírlap. 1939. Három felvidéki magyar kisgazda érdemkeresztje. Budapest. R. 2, č. 82, 12.4.1939

HLAVÁČ, Š. 1936. Niečo o krajinských nemocniciach Zemplína. Do pozornosti krajinskému výboru. In: Slovák R. 18, č. 192

HRONSKÝ, M. 2011. Trianon.Vznik hraníc Slovenska a problémy jeho bezpečnosti (1918 – 1920). Bratislava: Veda. ISBN 978-80-224-1183-7.

JUHÁS, I. 2020. Mikrogeografia obce Veľké Kapušany: záverečná práca. Prešov: Prešovská univerzita.

KÁLLAY, J. 1924. Pomocná akcia. Vyzvanie ministra s plnou mocou pre správu Slovenska. In: Hlasy zpod Sitna. R. 3, č. 17.

KEREKES, D. 2017. Stratená zem. Ako Slovensko prišlo o časť územia. In: Denník N. [online][cit. 12. februára 2023] ISSN 2729-9198. Dostupné na internete: 

https://dennikn.sk/blog/980513/stratena-zem-ako-slovensko-prislo-o-cast-uzemia/

KÓKAI, L. 1940. Magyarországi rendeletek tára. Budapest: A Magyar kir. Belügyminisztérium

KÓNYA, P. a KOL. 2014. Dejiny Uhorska (1000 – 1918). Bratislava: Citadella. ISBN 978-80-89628-59-9.

KÓNYA, P. a KOL. 2019. Dejiny Veľkých Kapušian. Nagykapos törtenéte. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity. ISBN 978-80-555-2277-7.

Kronika mesta Veľké Kapušany, IV. diel, roky 1990-1996

KRÓNER, T. 1938. Sociálne a hospodárske potreby okresu Veľkokapušianskeho. In:

Nový Zemplín. Roč. 1, č. 2, s. 3

https://www.upn.gov.sk/projekty/pocty-zidov-juzne-slovensko/zoznam-obci/?okres=280

LAKATOŠ, D., VÁLYI, E. 2021. Použania na GULAGU. Regionálny a miestny historický výskum. Veľké Kapušany: Združenie Veľké Kapušany a okolie/Nagykapos és Vidéke Társulás. ISBN 978-80-570-3835-1

LETZ, R. a KOL. 2017. Slovenské územie v historickom kontexte. Martin: Matica slovenská. ISBN 978-80-8128-191-4.

Ľudová politika. 1938. Denné zvesti. Okres Veľké Kapušany. R. 14, č. 23. 29.1.1938

Ľudová politika. 1938. Stanné právo na východnom Slovensku. R. 14, č. 232, 13.10.1938

MADRO, P. 2023. Zrušia 33 okresov a štyri kraje? Vláda chystá nové hranice samospráv, župani sa búria. In: Pravda 19.4.2023 [cit. 31.08.2023] dostupné na internete: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/664348-vlada-chce-prepisat-hranice-regionov-samospravy-sa-buria/

MAGYAR STATISZTIKAI KöZLEMÉNYEK. 1912. 1910 évi Nepszámlálásla. Elsö rész. Budapest: A Magyar Király központi statisztikai hivatal. [cit. 10. februára 2023] Dostupné na internete:https://library.hungaricana.hu/en/view/NEDA_1910_01/?query=Nagykapos%20&pg=0&layout=s

Magyar földrajzi társaság. 1945. Magyarország vármegyei.

Ministerstvo vnútra a Štátny úrad štatistický. 1936. Štatistický lexikón obcí v krajine Slovenskej. Úradný soznam miest podľa zákona zo 14. apríla 1920 čís. 266 sb. zák. a nar. Praha: Ministerstvo vnútra a štátny úrad štatistický

Mistrík, J. 1948. Problémy slovenského motorizmu In: Hospodárstvo a právo, R. 14, č. 5 – 6. s. 53-64

Národná obroda. 1946. Investičný program železníc na Slovensku. R. 2., č. 11. 17.1.1946

Polední list. 1936. Požadavky Podkarpatské Rusi In: Polední list. Praha: Tempo. R. 9, č. 230, 18.8.1936 [2.1.2023] 

Redakčný okruh. 1948. Pamätná kniha národných výborov v dvojročnici 1947 – 1948. Bratislava: Karpatia

Robotnícke noviny. 1930. Slovensko oslavuje pána prezidenta. R. 27, č. 54. 6.3.1930

Slovák. 1938. Štatárium v piatich okresoch. R. 20, č. 234. 14.10.1938

Slovenský denník. 1932. Pomoc slovenskému východu. R. 15, č. 105, 5.5.1932

Slovenský denník. 1934. Zo zabudnutého slovenského kraja. R. 17, č. 253, 7.11.1934

Slovenská krajina. 1931. Epidemické choroby. R. 1931, č. 225. 2.10.1931

Slovenská krajina. 1931. Stavby meštianskych škôl. R. 1931, č. 253, 5.11.1931

Slovenský denník. 1922. Podkarpatská Rus proti Slovensku. R. 5, č. 229a, 19.10.1922

Státni úřad statický. 1921. Přědbežné výsledky sčítaní lidu. Praha: Státni tiskárny v Praze.

Státni úřad statistický. 1948. Statistická príručka Československé republiky 1948. Praha

Štátny Archív Košice, F. Zbierka fotografií a fotonegatívov 1873-2000, Úradnícky zbor Košickej župy – 1925, album venovaný Dr. Jánovi Rumannovi, prvému županovi na dôkaz úcty a oddanosti, Inv. č. 0009, šk. č. 2, fotografia č. 19

Štátny archív Košice, pobočka Trebišov, F. Okresný úrad vo Veľkých Kapušanoch, Prezidiálne spisy. 1923, čísla 2 – 416, Inv. č. 36, šk. č. 1

 Štátny archív Košice, pobočka Trebišov, F. Okresný úrad vo Veľkých Kapušanoch, Prezidiálne spisy. 1924, Inv. č. 37, šk. č. 2

Štátny archív Košice, pobočka Trebišov, F. Okresný úrad vo Veľkých Kapušanoch, Prezidiálne spisy. 1926, čísla 321-697, Inv. č. 37, šk. č. 7

Štátny archív Košice, pobočka Trebišov, F. Okresný úrad vo Veľkých Kapušanoch, Prezidiálne spisy. 1926, čísla 704-1018, Inv. č. 39, šk. č. 8

Štátny archív Košice, pobočka Trebišov, F. Okresný úrad vo Veľkých Kapušanoch, Prezidiálne spisy. 1927, čísla 5-279, Inv. č. 40, šk. č. 9

Štátny archív Košice, pobočka Trebišov, F. Okresný úrad vo Veľkých Kapušanoch, Prezidiálne spisy. 1927, čísla , Inv. č. 40, šk. č. 10

Štátny archív Košice, pobočka Trebišov, F. Okresný úrad vo Veľkých Kapušanoch, Prezidiálne spisy. 1929, čísla 2-368, Inv. č. 42, šk. č. 14

Štátny archív Košice, pobočka Trebišov, F. Okresný úrad vo Veľkých Kapušanoch, Prezidiálne spisy. 1929, Inv. č. 42, šk. č. 15

Štátny archív Košice, pobočka Trebišov, F. Okresná správna komisia vo Veľkých Kapušanoch, Prezidiálne spisy. (1944) 1945-1946,, Inv. č. 1 – 3, šk. č. 1

Štátny archív Košice, pobočka Trebišov, F. Okresná správna komisia vo Veľkých Kapušanoch, Prezidiálne spisy. 1948 – 1949, Inv. č. 4-5, šk. č. 2

Štátny archív Košice, pobočka Trebišov, F. Okresný národný výbor vo Veľkých Kapušanoch, Zápisnice pléna. 1950, Inv. č. 6, šk. č. 3

ŠPROCHA, B., TIŠLIAR, P. 2009. Lexikóny obcí pre územie Slovenska I. Vybrané úradné lexikóny z rokov 1920 – 2002 (učebné texty pre kurzy z historickej demografie, historickej geografie a historickej topografie). Bratislava: Infostat. ISBN 978-80-89398-80-9

TAKÁCS, P., UDVARI, I. 1998. A Nagykaposi járás népélete Mária Terézia korában. Užhorod: Kárpátjal Magyar Kulturális Szövetség.

TOKÁROVÁ, Z. 2016. Slovenský štát. Režim medzi teóriou a politickou praxou. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. ISBN 978-80-8152-459-2

Trenčan. 1934. Trochu štatistiky. R. 6, č. 25, 3.11.1934

Ungvari Közlöny. 1912. Kardpárbaj. Užhorod: Kreisler. R. 43, č. 10, 7.3.1912

Új Szó. 2000. Királyhelmec vagy Nagykapus. In Új Szó, R. 53, č. 110 [28.12.2023] ISSN 1335-7050

VANÍK, P. 2021. Okresné zriadenie na Slovensku v rokoch 1918-1939. Bratislava: Inštitút správnych a bezpečnostných analýz MV SR.

Věstník Ministerstva spravedlnosti. 1927. Praha: Ministerstvo spravedlnosti. R. 9, č. 7. ISSN 1805-5362

Věstník Ministerstva spravedlnosti. 1930. Praha: Ministerstvo spravedlnosti. R. 12, č. 12. ISSN 1805-5362

Věstník ministerstva spravedlnosti. 1931. Praha: Ministerstvo spravedlnosti. R. 13, č. 5. ISSN 1805-5362

Věstník ministerstva spravedlnosti. 1931. Praha: Ministerstvo spravedlnosti. R. 13, č. 5. ISSN 1805-5362

Věstník Ministerstva spravedlnosti. 1933. Praha: Ministerstvo spravedlnosti. R. 15. č. 9-10 ISSN 1805-5362

Věstník Ministerstva spravedlnosti. 1934. Praha: Ministerstvo spravedlnosti. R. 16. č. 4 ISSN 1805-5362

Věstník Ministerstva spravedlnosti. 1935. Praha: Ministerstvo spravedlnosti. R. 17, č. 3 ISSN 1805-5362

Věstník ministerstva spravedlnosti. 1935. Praha: Ministerstvo spravedlnosti. R. 17, č. 8-9. ISSN 1805-5362

VOLKO, V., KIŠ, M. 2007. Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia

Slovenska. Bratislava: MV SR Sekcia Verejnej správy, Odbor koordinácie a modernizácie verejnej správy. Dostupné na internete https://www.minv.sk/?strucny-prehlad-vyvoja-uzemneho-a-spravneho-clenenia-slovenska

VOREL, J., ŠIMÁNKOVÁ, A., BABKA, L. 2004. Československá justice v letech 1948-1953 v dokumentech. Díl II. Praha: Úřad dokumentace a všetřování zločinu komunismu PČR. ISBN 80-86621-05-7

Východoslovenská pravda. 1948. Prvé zrno v sýpkach. R. 4, č. 166, 23.7.1948   

Východoslovenská pravda. 1948. Volebné výsledky z jednotlivých okresov. Roč. 5, č. 125, 1.6.1948 

Východoslovenská pravda. 1948. Prešov žiada lepšie vlakové spojenie. R. 4, č. 297. 29.12.1948     

Zeměměřický úřad. 1949. Kraj Košický a Kraj Prešovský. Mapa.  Praha: zeměměřický úřad.

Zemplín. 1920. Súbeh I. R. 1920, č. 16, 16.7.1920

Zemplín. 1921. Smernica k písaniu men obcí v Zemplíne. R. 2, č. 49, 9.12.1921

Zoznam obcí okresu Veľké Kapušany (Nagykaposi járas). 2009. [30.01.2023] Dostupné na internete: https://www.upn.gov.sk/projekty/pocty-zidov-juzne-slovensko/zoznam-obci/?okres=2801

ŽADANSKÁ, A a kol. 2008. Okresný národný výbor vo Veľkých Kapušanoch 1945 – 1960. Inventár I. Trebišov: Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív Košice, pobočka Trebišov.

https://library.hungaricana.hu/en/view/NEDA_1910_01/?query=Nagykapos%20&pg=323&layout=s